THE CURE - Songs Of A Lost World
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Dlho sme tu nemali nejaký zhrňujúci článok, tak si jeden dáme, vychádza stále všeličo, ľudia si zaslúžia informácie. Stručné, lebo komu sa chce písať o tých istých kapelách plus – mínus to isté. Dnešný výber spája to, že ide o deathmetalové hydry, ktoré sú tu už dlho a stále im ide karta prinajmenšom slušne, miestami výborne.
VADER – The Empire (2016, Nuclear Blast Records, 33:07)
Po kolekcii „Future Of The Past II – Hell In The East z roku 2015, ktorú možno hodnotiť ako veľmi dobre spracovaný pohľad na tvorbu pre mnohých skôr obskúrnejších bánd z čias vzniku extrémnej metalovej scény v Poľsku s bonusom „Imperator“ z dielne KRABAT(H)OR, ktorý dal Piotr prefíkane narevať Brunovi, a tak sa nekoná možný humor v podobe poľskej verzie češtiny, prišla poľská legenda s trinástym dlhohrajúcim albumom. VADER som mal rád hlavne v časoch, keď o nich nepísali ako o death/thrash metale, od „The Ultimate Incantation“ až kdesi za prelom milénií skrátka nemilosrdný death metal s vlastným ksichtom a srdcom pre žáner. Nikto však nemladne, aj vlastné podanie štýlu narazí na mantinely a hlavný tvorca sa čoraz viac inšpiruje žánrom, ktorý ho kedysi sformoval. „The Empire“ je teda syntézou deathmetalových náklepov, nadupaných thrashových partov, mnohých úderných pasáží, ktoré mi miestami pripomenuli UNLEASHED, odpálených i melodických sól, typického vokálu, bojovej atmosféry a divokej energie. Skôr remeslo než nejaký posun do nových dimenzií. Načo aj, zatiaľ to funguje, materiál je chytľavý a VADER po vyše 30 rokoch existencie môžu byť spokojní aj s označením „deathmetalová verzia SLAYER“. Vrchol tvorby to nie je, aj posledný album od Kerryho a Toma je „len“ dobrý, ale kalamita, ktorá u nás zostrelila koncert VADER a IMMOLATION, ma štve.
7/10
http://www.metal-archives.com/bands/Vader/145
BEHEADED – Beast Incarnate (2017, Unique Leader Records, 40:04)
Tí chlapi z Malty, čo sa podľa názvu končia kúsok nad plecami, sú tu už tiež vyše štvrťstoročia, bude vari aj dvadsať rokov odvtedy, čo som ich prvýkrát videl v Ružomberku, letí to. Po piatich rokoch od „Never To Dawn“ v januári udreli s piatym dlhohrajúcim albumom. „Beast Incarnate“ je v poradí tretím kusom u ULR, Erik ich má zjavne rád, ťažko sa mu čudovať, BEHEADED sú takým prísľubom stabilnej kvality. Osem skladieb, žánrovo a surovosťou stredná tonáž BDM, zabíjajú tu hlavne vysokými obrátkami, tlakom a agresivitou. Dá sa povedať, že zapadajú do takej juhoeurópskej školy death metalu, formovanej hlavne talianskou scénou. Na novinke maltské kvinteto trochu pripomína poriadne rozbesnených MALEVOLENT CREATION s burácajúcimi vokálmi v prevažne hlbších revaných zrozumiteľných polohách. Veľkou devízou tu sú bohaté sóla a mohutný zvuk, v ktorom odhalíte aj rinčiacu basu. Názov skladby siedmej „Fid-dlam ta´ dejjem“ niečo znamená v maltčine, jazyku príbuznom arabčine a celkovo možno povedať, že tam na dohľad od Afriky kov smrti stále vedia.
7,5/10
http://www.metal-archives.com/bands/Beheaded/328
WARFATHER – The Grey Eminence (2016, Greyhaze Records, 48:33)
WARFATHER ako takí veteráni nie sú, tento titul si však rozhodne zaslúži hlavný mozog a tvorca Steve Tucker, ktorý zažil svoje časy s MORBID ANGEL a ďalšie tamže sú pred ním. Je mi jasné, že celý svet čaká hlavne na to, aké krídla anjelovi z dimenzií Starobylých nasadí Trey, bola by však škoda, ak by „The Grey Eminence“ kvôli morbídnemu „reparátu“ zapadol. Ide o kvalitný materiál, vyspelý a vyzretý, na ktorom tentokrát so Steveom (gitary, vokály) pracovali Brazílčan Avgstvs (basgitara, vokály), Bryan Bever (bicie) a Jake Kock (gitary). Deväťskladbová dvojka kapely prináša pomerne impozantný potemnený a nabrúsený death metal amerického štýlu, tak trochu s ozvenami DEICIDE, SUFFOCATION, MORBID ANGEL, a istá orchestrálnosť či pompéznosť môže pripomenúť aj poľských titanov BEHEMOTH (nie som z nich na kolenách, ale veľká vec skrátka sú). Zvukovo rozhodne pokrok oproti debutu, hudobne veľmi dobré, ak vám chýba US death metal v štýle 90. rokov, prepracovaný, s atmosférou, hustými riffmi, „morbidangelovským“ vokálom a klasickými sólami, možno budete aj očarení.
8/10
http://www.metal-archives.com/bands/Warfather/3540375191
AZARATH – In Extremis (2017, Agonia Records, 39:30)
O rok dvadsiatku oslávia AZARATH z poľského Tczewa. Jediným pôvodným členom je bubeník Inferno (BEHEMOTH a veľa iného kovového zla) a o šiesty album sa spolu s ním postarali Bart – gitary, Necrosodom (ANIMA DAMNATA a pod.) – gitary, vokály a Peter – basgitara. V roku 2011 mi dekel uletel z predošlého masakru „Blasphemers’ Maledictions“ a teraz sa na cesty môže vybrať opäť, „In Extremis“ je na tej istej kvalitatívnej úrovni. Beštiálne nárezový pekelnícky death metal plný typicky poľskej rúhavej zúrivosti, s atmosférou, kopou temných harmónií, priamočiary, nebojí sa ani melódií, ale nad tým všetkým kraľuje nekompromisná surovosť. Väčšinou sa valia náklepy, do ktorých občas vpadne majestátna, dramatická atmosférická pasáž, v ktorej vokál, inak charizmaticky zúrivý, stredný až hlbší, naberie taký kazateľský či burcujúci tón. A áno, aj teraz je to dosť podobné tomu, čo by sa stalo, ak by GOD DETHRONED vypili odvar z húb, spôsobujúci slepú bojovnícku zúrivosť.
9/10
http://www.metal-archives.com/bands/Azarath/7171
BENIGHTED – Necrobreed (2017, Season Of Mist, 38:53)
Na záver ešte viac prikúrime pod kotlom extrémne metalovej beštiálnosti a pozrieme sa na novinku nebezpečných Francúzov, kombinujúcich brutálny death metal s grind corom. Tri roky po „Carnivore Sublime“ sa ôsmym dlhohrajúcim albumom za veľkého revu, rachotu a vo výbuchoch skazy hlásia BENIGHTED. Zlovestné, znepokojivé intro nám otvorí brány do sveta chorôb a podivností, ukrývajúcich sa v spletitých chodbách ľudskej mysle, ktorý duní explozívnym, naklepaným, prepracovaným technickým a zároveň brutálnym death/grindom. Možno trochu priamočiarejším než minule, menej hrátok na spôsob CEPHALIC CARNAGE, viac ozvien čias, kedy vyznenie grind coru definoval prvý album BRUTAL TRUTH, a mnoho deathmetalových harmónií a melódií, s ktorými BENIGHTED vyznievajú ako brutálnejšia, extrémnejšia verzia ABORTED. Kolekcia ukrutných hĺbkových i výškových, zaujímavo nafrázovaných vokálov, chytľavosť, mrazivá, stiesňujúca atmosféra, jemný podtón šialenstva v nej, výborná nahrávka. U mňa boduje aj obal, vybočujúci z bežných žánrových pravidiel.
9/10
Mne sa celkom pacia vsetky veci urcite nadpriemer
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.